Odborníkov zo segmentu stavebníctva tiež zaujíma, či vláda pripravuje
program pre investorov a stavebníkov, ktorý naštartuje rozvoj v oblasti
vstupných investícií na dosiahnutie triedy A0. Táto oblasť je totiž
podľa nich nevyhnutným základom pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality.
Stavebníci majú takisto pochybnosti o pripravenosti stavebných úradov na nové požiadavky. „Energetický
certifikát sa odovzdáva až ku kolaudácii, teda stavba už stojí - čo sa
stane, ak nesplní triedu deklarovanú v projekte a ako má možnosť úrad
skontrolovať pravdivosť certifikátu? Pripravuje sa jednotný softvér pre
overovanie?“ pýtajú sa stavebníci.
Odborníci zo sveta stavebníctva sa tiež pýtajú, aké zelené projekty
ekonomickej obnovy plánuje vláda podporiť. Poukazujú zároveň aj na to,
že Slovensko obnovuje verejné budovy pomaly a nedostatočne, tempom jedno
percento mesačne, pričom podľa nich by to mali byť aspoň tri percentá
mesačne.
„Stavebníctvo trpí ekonomickou krízou viac a dlhšie ako iné odvetvia ekonomiky,“
dodávajú odborníci z tohto sektora. Pýtajú sa preto vlády, či v tomto
smere plánuje prijať opatrenia, ktoré by predišli tomu, aby sa
zopakovala situácia z poslednej prekonanej krízy z roku 2008. Vtedy sa
totiž HDP a priemyselná produkcia vrátili k rastu už v roku 2010, zatiaľ
čo stavebná produkcia každoročne padala až do 2014.
„Obnova a výstavba budov je odvetvie s vysokým podielom ľudskej práce
a vďaka širokému dodávateľskému reťazcu podporuje aktivitu rôznych
odvetví ekonomiky od malých živnostníkov po rôzne druhy subdodávok,“ dodali
odborníci s tým, že obnovu a výstavbu budov realizujú živnostníci
a malé firmy, pričom 96 % z nich sú subjekty s menej než desiatimi
zamestnancami. Odborníci sa preto pýtajú, ako vláda pomôže týmto
subjektom.